končiť

See also: končit

Slovak[edit]

končiť impf

Conjugation of končiť (class V, pattern robiť)

indicative	singular			plural
infinitive		končiť
present active participle		končiaci
past active participle		—
passive participle		—
l-participle (m./f./n./pl.)		končil, končila, končilo, končili
transgressive		končiac
gerund		končenie
indicative	first	second	third	first	second	third
present	končím	končíš	končí	končíme	končíte	končia
past (m./f./n.)	končil som končila som končilo som	končil si končila si končilo si	končil končila končilo	končili sme	končili ste	končili
past perfect (m./f./n.)	bol som končil bola som končila bolo som končilo	bol si končil bola si končila bolo si končilo	bol končil bola končila bolo končilo	boli sme končili	boli ste končili	boli končili
future	budem končiť	budeš končiť	bude končiť	budeme končiť	budete končiť	budú končiť
conditional	singular			plural
conditional	first	second	third	first	second	third
present (m./f./n.)	končil by som končila by som končilo by som	končil by si končila by si končilo by si	končil by končila by končilo by	končili by sme	končili by ste	končili by
past (m./f./n.)	bol by som končil bola by som končila bolo by som končilo	bol by si končil bola by si končila bolo by si končilo	bol by končil bola by končila bolo by končilo	boli by sme končili	boli by ste končili	boli by končili
imperative	singular			plural
imperative	first	second	third	first	second	third
present	—	konči konč	—	končime končme	končite končte	—