plánovač

Czech

Etymology

From plánovat +‎ -č.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈplaːnovat͡ʃ]

Noun

plánovač m anim (feminine plánovačka)

1. planner (person)

Declension

Declension of plánovač (soft masculine animate)

	singular	plural
nominative	plánovač	plánovači
genitive	plánovače	plánovačů
dative	plánovačovi, plánovači	plánovačům
accusative	plánovače	plánovače
vocative	plánovači	plánovači
locative	plánovačovi, plánovači	plánovačích
instrumental	plánovačem	plánovači

Derived terms

• plánovač tras m

 

Further reading

• plánovač in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• plánovač in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989